Vôbec som si nie istý, či tomu rozumejú tí, čo „zmenu“ ako predvolebný triumf hlásajú na bilboardoch a v masmédiách.
(môstik od úvahy politologickej ku úvahe ekonomickej až národohospodárskej)
Takže aké že „zvýšime (dôchodky)…znížime (daňové zaťaženie)…zavedieme (rovnú daň)…zakážeme (násilie),atď plus 1144 opatrení (v rámci čoho?)…? Čo to politici sľubujú za veci, čo splniť nemôžu? Sú limitovaní ekonomicky, právne i politicky. Dobre, legislatívu môžu zmeniť – ak „prečíslia“ všetkých ostatných na 51% kresiel, alebo ak sa dohodnú – čo dnes podľa toho, čo tu predvádzajú, neprichádza do úvahy…. Hranice sú dané.
Čo môže robiť teda súčasný parlament ako zákonodarný zbor SR a vláda SR ako výkonná moc a s čím?
No, museli by politici začať „riešiť vlastnícke vzťahy“. A s nimi i toky financií v ekonomike. Na vlastníctvo štátnych statkov a riadenie ekonomiky Slovenska (v zmysle toho, čo ešte zostalo v štátnom vlastníctve SR a s čím v súčasnej ekonomike SR vláda vlastne zaobchádza,) sa dá pozrieť očami exilového čs.ekonóma Václava Holešovského, ktorého praktickú časť popísal M.Polák v knihe Hlavou proti múru (str.298 jeho knihy):
Čo sa dá robiť s vlastníctvom podľa vlastníckych práv, ako ich vtipne testoval už predo mnou
„kto môže robiť čo a s ktorými časťami čoho“?
A tak som si spravil úvahu (už radšej hospodársku):
Čo môže robiť teda súčasný parlament ako zákonodarný zbor SR a vláda SR ako výkonná moc a s čím?
Predovšetkým je základná otázka princípu: s čím?
Politologicky: s občanmi SR, teda s voličmi (tých sú len dva milióny oprávnených) a obyvateľmi ( všetkými ostatnými plus čo nevolia ale žijú tu alebo dočasne v zahraničí – tých je 3,4 milióna).
Ekonomicky: s promilem majetku výrobných zdrojov, čo zostali po transformáciách, s nejakým tým percentom verejného majetku pod kontrolou štátu a so zbytkom cca 95 % majetku súkromného, obecného a cudzích investorov, kde sa dá kontrolovať už len daňová povinnosť a dodržiavanie práva platného v SR (avšak podriadeného legislatíve EÚ podľa Lisabonskej zmluvy)
Národohospodársky: s národným bohatstvom vo forme nerastného bohatstva, prírodného bohatstva, životného prostredia, počtu obyvateľstva, zdravia a vzdelania obyvateľstva SR ( v tom i rezidenti v SR, ktorí tu pracujú a sídlia, občanmi SR ale nie sú).
Politicky a právne: všetko, čo sa nachádza a s čím sa zaobchádza na území Slovenskej republiky, podlieha právu SR a kontrole SR.
Rozoberme si to na príklade zákonodarného zboru NR SR a vlády SR: KTO
*KTO ( NR SR ako zákonodarný zbor volený zastupiteľskou demokraciou a v jedinom obvode partokraciou – zvolený kandidát MUSÍ byť členom alebo navrhnutý politickou stranou) a z volieb vzišlá vláda, ktorá bude vykonávať štátnu moc na základe legislatívy NR SR
*môže robiť ČO ( riadiť a kontrolovať) všetky ostatné orgány a inštitúcie ako justícia, masmédiá, mimovládky – to sú dohliadacie inštitúcie k tomu, aby kontrola a riadenie prebiehalo podľa pravidiel
*s ktorými časťami ČOHO ( hospodárstvo národohospodársky a ekonomicky, teda štátne, obecné hospodárstvo spolu v oblasti verejnej správy – u nás zložito rozdelenej na verejnú a štátnu správu ).
Takže aké že „to chce zmenu!“ : ak „zvýšime…znížime…zavedieme…zakážeme…? Čo to politici sľubujú za veci, čo splniť nemôžu? Veď si uvedomme: KTO môže robiť ČO?(KONTROLOVAŤ A RIADIŤ) s ktorými časťami ČOHO?…no a čoho? Maximálne fyzicky občanov SR a rezidentov v SR a organizačné právne subjekty v SR.
Načo potom toľko sľubov a predvolebných programov? o všetkom sa bude rozhodovať AŽ PO…voľbách.
Všetko je to predvolebná manipulácia, kým nemá zákonodarný zbor a výkonná moc, teda vláda, možnosť riadiť a meniť vlastnícke pomery v ekonomike SR a finančné a tovarové toky v SR.
A to NEMÁ.
Stopäťdesiat štátnych úradníkov zákonodárneho zboru NR SR, to sú len dobre platení úradníci, ktorí momentom prísahy v NRSR získavajú suverenitu nad vlastnými stranami, ktoré ich tam nominovali. A kopec ľudí okolo nich. Zhruba 20 tisíc vládnych úradníkov zdola hore, to sú štátni zamestnanci, ktorí kontrolujú, informujú, teda RIADIA, ale to je len iné slovo pre dennú administratívnu činnosť. Služobnú činnosť. Majú služobný pomer so štátom – zamestnanecký….
A globálne trhové korporácie si idú svojou cestou…
A trhy finančné i tovarové si idú svojou cestou…
A nemáme pod kontrolou vôbec toky financií z tzv.čiernej ekonomiky (ďakujem blogerovi M.Jurčovi, ktorý ma na to upozornil – len nech to aj sem rozpíše,) čo je ďalších odhadom 8,5 miliardy Eur
A zisky plynú inam než do štátneho rozpočtu – čo je mimochodom jediný „mešec“, ktorý vlastní, kontroluje a disponuje ním výkonná moc – vláda na základe zákonov prijatých NR SR.
V roku 2020 vláda SR disponovuje s týmto finančným majetkom ( ak sa vyzbiera daňami a odvodmi):
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2020 sa rozpočtujú sumou
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2020 sa určujú sumou
Je mi to takmer hlúpe napísať: Ale o akú ZMENU sa potom všetky politické strany usilujú? RAZ bol tento systém vybudovaný a takú zmenu, aby ten systém zmenili, nechce žiadna politická strana.Systém nechce zmeniť takmer žiadna politická strana.
To by musela zmeniť v Ústave SR podmienky tak, aby zákony prijaté v SR nepodliehali žiadnym medzinárodným a zahraničným právnym normám. Najmä aktuálne nie zákonom podľa Lisabonskej zmluvy.
To by musel zákonodarný zbor vrátiť do majetku vlády, teda štátu, strategické výrobné a distribučné podniky.
To by vláda musela zriaďovať štátne organizácie a štátne výrobné podniky.
Tým sa otvorí možnosť zmeniť toky financií, aby neodtekali zo štátu a zostávali v kolobehu financií vo vnútri finančného obehu štátu. A dramaticky by bolo možné naplniť štátny rozpočet povedzme i na dvojnárobok súčasnej úrovne.
Atď.
Kvízová otázka:
A ktorá politická strana má pod názvom motto: Odvahou proti systému?