Hovoril som s profesorom ekonómie Jaroslavom Husárom. Vo svojom vysokom veku sa stále zaujíma o stav slovenskej ekonomiky a len pred dvomi rokmi keď mal 82 rokov vydal novú knihu „Aj ekonómia je veda“, Píše listy činiteľom Slovenska, ale sú bez odpovedí, alebo len so zdvorilým poďakovaním.
Dnes mi napísal:
O päť minút dvanásť
v nedeľu 14/6/2020 som sa započúval do relácie RTVS O 5 minút 12. Vystupovali v nej minister financií Ficovej vlády a minister financií Matovičovej vlády… Vedecká bieda….Nedopočúval som ju…musel som napísať takýto blog:
Čo ma neuspokojilo? Čitateľovi to poviem tak, že mu pripomeniem to, čo sa učil. Nedávno som dostal pozvánku, možno aj čitateľ, na oslavy 160. výročia A. Stodolu, otca turbín, jadro lokomotívy, či lietadla. V technike platia zákony mechaniky a termodynamiky a ak ich konštruktér neovláda, lokomotíva, či lietadlo nemôže fungovať. Hudobné dielo je vždy dokonalé. Ale ak sa podarí lokomotíva a funguje, nikdy nemôže byť dokonalá. Vždy je na nej čo vylepšovať. Preto sú dnešné lokomotívy také odlišné od tých, ktoré zlepšil aj Aurel Stodola.
Tisícky rokov sme sa báli bleskov; čudovali sme sa, že jantár (po grécky elektrón) keď ho trieme o kožušinu, priťahuje papieriky. Moreplavci sa po nekonečných moriach orientovali podľa strelky kompasu. Ľudstvo nerozumelo, prečo stále ukazuje na sever. Začali sme to chápať cca pred 150 rokmi. Ba ľudstvo ovládlo tento druh energie, ktorú veda nazvala elektromagnetizmom. Keď sa ľudia niečomu čudovali, kládli si otázky. Spravidla našli aj riešenie, správne odpovede. Patril medzi nich aj Š. A. Jedlík. Svojimi jedinečnými nápadmi priniesol obrovský pokrok v chápaní chemických a fyzikálnych javov. Vo svojej rozsiahlej a modernej učebnici fyziky Jedlík píše: „Treba pretvoriť sily tam, kde sa rodia.“ Aj v ekonómii musíme začať tam, kde sa rodia ekonomické sily, vo výrobe.
Musím ešte pripomenúť jeden veľký vedecký poznatok. Iste sa už každý z mojich čitateľov stretol so slovom imunológia. Rok 1721 je rokom narodenia slovenskej imunológie – náuky o obranyschopnosti organizmu. Zaslúžil sa o to prešovský lekár a lekárnik Ján Adam Rayman (Reiman), ktorý v lete toho roku uverejnil dva vedecké články v prestížnom vroclavskom časopise Sammlung von Natur und Medicin…. Geschrieben. Opísal v nich prvé očkovanie proti pravým kiahňam – variole, ktoré uskutočnil na svojej vlastnej dcére Márii Alžbete počas epidémie kiahní okolo roku 1720. Zaočkoval ju proti kiahňam.
Dôležité sú aj politické sily. Dovolím si spomenúť veľkú cárovnú Katarína II, ktorá vošla do dejín ako jedna z najväčších osobností, čo vládli v Rusku. Bola rovesníčkou cisárovnej Márie Terézie, s ktorou bola v kontakte. Porovnávali ich. Obe boli mocné panovníčky a patrí im označenie „osvietené“. Jedna druhú v mnohom inšpirovali. Napríklad v očkovaní proti pravým kiahňam, ktoré v tých časoch (1745) boli smrteľnou chorobou. Katarína išla príkladom dvoranom a napriek riziku dala zaočkovať seba aj syna Pavla. Písala si s poprednými mysliteľmi západnej Európy, ako boli Voltaire, Montesquieu a Diderot.
Ekonomika nemá obranyschopnosť proti ekonomických chorobám
Tento dlhší úvod som potreboval na to, aby som čitateľovi povedal, že ekonomika nemá obranyschopnosť proti ekonomických chorobám a že aj na chápaní fungovania ekonomiky je vždy čo zlepšovať. Ba má mať aj politické osobnosti s veľkými cnosťami ako spomenuté panovníčky. Práve v tých časoch bol vydaný výnos, ktorý rušil elitárstvo pri obsadzovaní úradov. Tie už neboli dostupné len šľachte, ale aj nadaným a šikovným ľuďom prostého pôvodu. Obe zrušili nezmyselné dane a zrekonštruovali štátnu správu. Pre Máriu Teréziu to všetko pripravil A. F. Kollár.
Podarilo sa niečo analogické, ale vlastné dnešnej dobe niektorému najvplyvnejšiemu politikovi v rámci EÚ, či na Slovensku? A v dnešnej debate exministra a ministra financií ma trápili práve tieto veci; vedomosti a čo zlepšovať. Ba aj iné. Či už spomenutí vedci a či uvedené političky mali autoritu, lebo vyriešil náročné situácie, alebo zásadné postoje a stanoviská, ktoré boli zásadné preto, lebo boli ovplyvňujúce smerovanie, či už vedy, či hospodárskeho života. Pri počúvaní spomenutej relácie som si mimoriadne uvedomil, že nasmerovať spoločnosť na ekonomickú cestu, ktorá bude spĺňať hospodársky ideál, ktorý ekonomická veda definovala už pred 84 rokmi je nesplniteľná. Politici nemajú vedomosti a nevedia „ako a kde“.
Aj fungovanie ekonomiky nemôže byť dokonalé, lebo platia ekonomické zákony – zákon dopytu a ponuky, zákon kolobehu peňazí… .
… Ale pred 50 rokmi sme nemali mobily, či nepoznali sme bitcoin. Pribudli nové túžby, a dnešné kartely využívajú maily na dohovor o cene. Preto je stále čo na fungovaní ekonomiky zlepšovať.
Taká SaS ponúkla 1144 nápadov, ale nie ako zlepšiť princípy fungovania ekonomiky. Ani dnešná debata O 5 minúť 12 nepriniesla nič o zlepšení princípov ekonomiky.. Prapríčina? Nemáme ekonómov vedcov, tí dnešní iba kopírujú. A slovenská ekonomická veda predsa mala svojho A. Stodolu aj Š. A. Jedlíka. Ba dokonca A. F. Kollár bol pravou rukou MárieTerézie a navrhol systém zdaňovania šľachty.
Prof. J. Husár
Bratislava 14/6/2020
Pozn. Spolok národohospodárov Slovenska chápe rozhorčenie starešinu – odborníka, ktorý vidí v klbčení sa dvoch funkcionárov poverených vládami Slovenskej republiky riadiť štátne financie vtedy a dnes. A rozumieme aj tomu neuspokojeniu z argumentov poverených vládnych ekonómov vtedy i dnes, ktorí jednoducho prehliadli chybne, že ekonomické sily sa skutočne rodia v procese výroby a nie na stole ministrov či bánk.Čo je veľmi smutný omyl ba až tragédia slovenskej ekonomiky. Práve pri „reštarte“ po koronavírusovej pandémii.
Je veľmi smutné aj to, že ku riešeniu rozbehu ekonomiky na Slovensku neboli prizvaní aspoň slovenskí ekonómovia zvučných mien, vynechali sa odborníci z NEZES-SES a „stačí“ sem-tam fiškálny expert zarábajúci si mzdu v bankovom finančnom sektore.
Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska.
trolíci, dnes nie: každý váš diskusný „príspevok“ by znamenal obhajobu vládnych ekonómov a voči tým ste tiež zaujatí – sme na rovnakej vlne.