Spolok národohospodárov Slovenska

Nedávno bol vypustený „prieskumný balónik“, ako zareaguje verejnosť na snahy legálne importovať na Slovensko 80 tisíc cudzích pracovných síl.  Ľudí to úplne pobúrilo. Nenájdu prácu doma, utekajú do sveta, nemajú dobré platy, sú nespokojní v zamestnaniach. A tu zrazu vraj je nutný dovoz cudzincov na prácu na Slovensko. Čo sa to deje?

Slovenské vlády si zvykli riešiť problémy s nezamestnanosťou a pracovnou silou štandardnými postupmi ako vo vyspelých krajinách Západnej Európy. Lenže v Európskej únii má zatiaľ má každá krajina na výber, ako bude riadiť alebo neriadiť svoju vlastnú pracovnú silu. Zvyk je železná košeľa a vlády sa striedali, všetky sa spoliehali na všetko riešiacu „neviditeľnú ruku trhu“. Teda na trh práce. To je dedičstvo neoliberalizmu.

Slúžilo ku cti, že vláda, kde bola zastúpená sociálna demokracia, efektívne znižovala štatistiky nezamestnanosti a trh práce sa viditeľne stabilizoval. To robilo „destináciu“ Slovensko atraktívnou pre  zahraničných investorov. Kalkulovali vopred, že vláda vždy vyrieši jeden zo zdrojov ich podnikania – pracovnú silu – sama a na svoje náklady.

Kedy nastal zlom? Začalo to nenápadne lobovaním vo vládnych kruhoch a po parlamente, že treba urýchlene zmeniť profil kvalifikácií slovenskej pracovnej sily. Vlády prijali rozhodnutia o systéme  tzv. duálneho vzdelávania, pamätníci si však spomínajú na učňovské školstvo, ktorého výstupom bola kvalifikovaná priemyselná robotnícka trieda pre vopred plánované profesie. Nie ako dnes. A najmä – zahraniční investori očakávali, že tento systém financuje vláda a garantovala organizačne prísun pracovnej sily kvalifikovaných „operátorov“ do ich všetkých investícií zo zahraničia. Podľa R.Sťahela z 27. júla tu v Pravde, „v dôsledku demografického poklesu a odchodu takmer tristotisíc našich práceschopných občanov do zahraničia už ani nie je veľmi koho posielať do učilíšť a fabrík. Takže podľa predstaviteľov priemyslu treba začať pracovnú silu dovážať.“

„Trh práce“ na Slovensku ale nie je slobodným a už vôbec nie systémovým trhom, kam prídete ako občan SR – zákazník so svojou potrebou získať príjem z práce a hľadáte svoje pracovné uplatnenie. Trh práce zdegeneroval.

Vláda a politici si doteraz myslia, že trh práce spravodlivo ponúka pracovné miesta pre uchádzačov o zamestnanie a „klienti“ z Úradov práce ľahko nachádzajú v tej „stúpajúcej“ ponuke pracovných príležitostí svoje uplatnenie. Už dávno to nie je pravda.

Trh práce sa zvrhol v marketingové prezentovanie personálnych agentúr a agentúr dočasného zamestnávania ako dodávateľov práce, ktorí sa preorientovali na iného zákazníka ako na občana SR. Ich zákazníkmi sú zahraniční zamestnávatelia a celá paleta súkromných i dobrovoľníckych „nákupcov práce“. Svedčia o tom aj vzťahy a peňažné toky medzi nimi.

Z personálnych agentúr sa stali dodávatelia „tovaru“ pre zákazníkov, z Úradov práce sú „registračné miesta“ odkiaľ čerpá štátna štatistika tie pozitívne a optimistické údaje o klesajúcej nezamestnanosti a „technicky“ vzaté sa rozhodujúcim obchodným miestom nákupu a predaja pracovnej sily stal internet, teda jeho portály ako Profesia, Jobs, Kariéra, atď. Tu nájdete informácie o požiadavkách trhu, o cenách práce, o špecifikáciách i o „dodacích termínoch“ a podmienkach. Toto je trh. Do firiem sa nezamestnaný inak so svojou žiadosťou zamestnať sa ani nedostane. Narazí na sekretárku, recepčnú, či nevrlého esbeeskára. Do kontaktu s riaditeľom či hoci len s personalistom sa ani nedostane.

Čo sa však predáva na tomto trhu práce? Podľa pomenovania trhu je to práca. Kto však predáva túto prácu v skutočnosti? „Prvovýrobcom“ je sám človek. So svojou kvalifikáciou, skúsenosťami, nadaním, schopnosťami a motiváciou. A aj so svojim fyzickým a psychickým nasadením. Predáva sa teda sám človek.

Občan Slovenskej Republiky sa stal tovarom na trhu práce. Až on vstupuje do produkčného procesu u zákazníka – zamestnávateľa a pracuje. Nik ho v práci nezastupuje, jeho výkon je i v 21.storočí meraný na čas, na hodinu práce, na mesiac, na 8-hodín práce. Ale v personalistike, tej demokratickej, sme sa učili, že človeka predsa nemožno vlastniť, človeka nemožno predať. To by bol predsa otrokársky systém. U nás – nie je to už otrokársky trh? Kontroluje to tu niekto?

Trh práce sa teda správa „efektívne“. Ak dodávatelia nenájdu tovar, aký požadujú zákazníci, začnú v duchu liberalizmu tlačiť sa vládu a zákonodarcov, aby im umožnili importovať prácu zo zahraničia. A tovar, aký požadujú zahraniční investori pre svoje investície, tu už nenachádzajú. Tristotisíc i viac priebežne emigrovaných občanov SR za prácou považujú za „luxusný“ tovar, na ktorý by museli vynaložiť veľa nákladov. A takmer milión práceschopných dôchodcov trh práce považuje za externalitu (pomenované odborne ekonomicky), iným slovom za nepoužiteľný „odpad“ a dlhodobo nezamestnaných a ľudí nad 50 či 60+ považuje za investične náročný tovar. Ležiak.

Vládne ešte stále v súčasnej koalícii neoliberálna ideológia o „neviditeľnej ruke trhu“? Alebo už konečne vytriezvie poznaním, že principiálnym poslaním Úradov práce a celého systému organizovaného trhu pracovných príležitostí má byť poskytnutie občanovi SR ako zákazníkovi ponuky pracovných miest primeraných jeho kvalifikácii, skúsenostiam, schopnostiam a profilu a nie naopak? Prečo má takmer pol milióna občanov vo veku „50+“ problém udržať sa na trhu práce, takmer milión práceschopných dôchodcov vôbec znemožnené nájsť si prácu a pre tých 300 tisíc emigrantov a 160 tisíc dlhodobo nezamestnaných sa nevytvorí žiadna ponuka? Nemali by Úrady práce zmeniť zákaznícku orientáciu smerom ku občanovi hľadajúcemu prácu? Trh je zdeformovaný: 80 tisíc pracovných miest operátorov a pomocníkov v službách nenaplníme, ale vyše miliónu práci chtivému obyvateľstvu trh neposkytne adekvátne pracovné zaradenie a profesiu.

Je načase takýto zdegenerovaný a občanovi Slovenska neslúžiaci trh zmeniť.

Spolok národohospodárov Slovenska ešte oveľa viac o tomto probléme informuje v relácii Klub národohospodárov Slovenska č.19 na internetovom portáli slobodnyvysielac.sk..

Skutočne súhlasíte s tým, aby namiesto legislatívnych a organizačných opatrení pre okamžité zlepšenie umiestňovania občanov Slovenska na pracovné pozície na Slovensku a pre rýchle zvýšenie miezd pracujúcich na Slovensku na úroveň miezd obvyklých v starých členských krajinách EÚ došlo k umožneniu IMPORTU CUDZINCOV AKO PRACOVNEJ SILY pre zahraničných investorov i pre  súkromnopodnikateľské spoločnosti na Slovensku?

Spolok národohospodárov Slovenska je presvedčený, že ak je nedostatok pracovníkov na tých 71 207 voľných pracovných miest ku dňu 24.9.2018 podľa Ústredia PSVaR SR, potom zamestnávatelia musia podstatne zvýšiť mzdovú ponuku pre tieto pracovné miesta a nie tlačiť na vládu a zákonodarcov SR, aby uvoľnili možnosti importu  práce z cudziny. Vonku máme vyše 300 000 ľudí za prácou, nech ich prilákajú takto späť.

Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda OZ Spolok národohospodárov Slovenska