Spolok národohospodárov Slovenska

Občanom Slovenska ekonomickí neoliberáli od roku 2005 už „utopili“ 8 miliárd a stotisíc Eur, ktoré sa dostali do súkromných rúk. Dôchodkové sporenie je pre občana SR zo zákona povinné a tí, čo raz uzavreli Zmluvu o sporení a správe dôchodku so súkromnou Dôchodcovskou správcovskou spoločnosťou, sú povinní vkladať zo svojho každého príjmu povinných 4,5 percenta aktuálne teraz. Nahovoriť sa dalo 1,4 milióna občanov SR a len 837 šťastlivcov z nich si vyberá mesačne „zo svojho účtu“ slabých 23,63 Eur priemerne. Bez štátneho priebežného dôchodku by boli na „psom tridstiatku“… načo je to dobré?

Tak po prvé:

V roku  2004 za Dzurindovej vlády pomocou ministrov Mikloša a Kaníka sa vybudoval oficiálny „kanál“ na odvod peňazí, „peňazovod“ od štátnych spoločenských zdrojov na sociálne zabezpečenie obyvateľstva do súkromných podnikateľských „rúk“. Malo to vytvoriť priestor pre bohatnutie obyvateľstva „investovaním“ cez súkromné akciovky. Ochotné „súkromné ruky“ sa našli v podobe bankových spoločností, ktoré vytvorili narýchlo tzv.Dôchodcovské správcovské akciové spoločnosti, DSS a zaškolili na ten zákon toľko obchodných sprostredkovateľov, že za tisícku Sk za províziu zbláznili do tohto „podnikania“ až jeden a pol milióna občanov SR. Samotní liberáli rátali v projekte len cca 300 tisícami najbohatších…výrazne sa týmto projektom od 2005 oslabil prílev finančných zdrojov do štátne Sociálnej poisťovne, a to pri dlhodobom raste potreby pokrývať výplatu dôchodkov  čoraz viac starnúcemu obyvateľstvu. Peniaze určené na financovanie dôchodkov zo sprivatizovaných štátnych firiem za ministra I.Mikloša boli smiešne malé a minuli sa smiešne rýchlo…

Po druhé:

 – Vtedy vo vláde Dzurindu zvíťazila politicky a ideologicky neoliberálna doktrína sebectva s princípom „každý sám a pre seba a za seba“, čim sa takmer zrušila celé storočie vytváraná medzigeneračná solidarita našej spoločnosti. Marketingové slogany o „Švajčiarskych dôchodkoch“ zabrali napriek tomu, že už tu predtým boli počas privatizácie súkromné  investičné fondy „veľké ako slon…“ ktoré skrachovali, strhávali za sebou aj slovenský bankový sektor v 1998 a ich predstavitelia si z peňazí možno tých istých sporiteľov vybudovali svoj blahobyt na Bahamách, Seycheloch i inde…

Po tretie:

– ani takzvané ľavicové vládnutie  po roku 2012 neprinieslo spoločensky potrebnú korektúru neoliberálneho finančného bláznovstva, ktoré postupne rušili aj susedné krajiny, napríklad aj Česká republika. Druhý dôchodkový súkromný pilier vláda Smeru – sociálnej demokracie napriek želaniu svojich voličov  zachovala. Žiadna slovenská vláda dodnes nie je schopná razantne prevziať správu nad dôchodkami 1,4 milióna svojich občanov  – ani v časoch mŕtvej kapitálovej investičnej éry, keď výnosy fondov išli do strát, a ani sa nepokúša o kroky, ktoré by pomohli budúcim dôchodcom, aby nezberali po rokoch oddelenia sa od poctivo zarobených peňazí mesačný dôchodok v takej výške almužny 24 Eur, alebo jednorazovým vyplatením už vo forme dedičtstva po smrti sporiteľa. 

Po štvrté:

 každý rozumný národohospodár by už dávno podnikol kroky na vyňatie súkromného dôchodkového sporenia z odvodovej povinnosti zo zákona a ponechal by od daného dátumu toto sporenie v II.pilieri ako „komerčný produkt“ súkromným akciovým správcom, nech len súťažia o zákazníka. Nech si kúpi každý podľa svojho zváženia. tak ako v životnom poistení, tak ako na finančnom korektnom bankovom trhu, komerčný produkt nad rámec povinného odvodu. Azda nebude starosťou štátu obávať sa, že by súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti mohli skrachovať, keď prejdú do konkurenčného slobodného trhového prostredia…

Sumu nahromadenú „kmeňom“ sporiteľov vie štát spolu s kmeňom sporiteľov ku konkrétnemu dátumu previesť na štátnu pokladnicu, evidovať presne nároky „klientov“ – sporiteľov a spojiť ich do jediného štátneho priebežného dôchodkového piliera. Chýba POLITICKÁ ODVAHA.

Evidovaným súčasným klientom DSS dá na výber, či sa budú podieľať na stratách kapitálových trhov a teda i na stratách fondov, do ktorých vkladali cez DSS svoje úspory, alebo im postačí po prevzatí dôchodkov v II.pilieri garancia výberu dôchodku po zavŕšení veku odchodu do dôchodku v sume vtedy aktuálne štátom určenej, čo je dnes už priemerne 442,74 Eur mesačne, minimálny je 271.30 Eur za 30 odpracovaných rokov, čo je 1,36 bodu koeficientu životného minima …

Samozrejme tu bude potrebná osveta a vzdelávanie o rizikách kapitálových trhov, keď možno prísť ku bohatstvu, ale možno prísť v stratách aj o všetko tak ako v prípade penzijných fondov počas krízy 2008 – 2009. V budúcej kríze už asi nebude taká ochota sveta socializovať straty súkromným investorom zo štátnych rozpočtov tak ako v 2008-2009. Garantovanie „úspor“ štátom v DSS-kách od 2009 bol výsledok neuveriteľného lobyzmu súkromných akcioviek vo vtedajšej vláde. A zostalo to ako nepochopiteľná ochrana, neuveriteľná vo svete podnikania.

Posledná poznámka – tieto zmeny dokáže priemerne vzdelaný minister financií zabezpečiť cez návrh legislatívy v NR SR s dôvodovou správou v prebehu troch mesiacov. Spoločnosti, a teda aj štátu stačí jediný dôchodkový štátny účet a dôsledná kontrola súkromných dôchodcovských správcov na trhu dôchodkových komerčných produktov.

Nechápeme, prečo sa na Slovensku stále pohybujeme zamotaní do ideologických doktrín finančného neoliberalizmu, ktorý mimochodom skrachoval v roku 2008.

Dodám, že chápeme článok o tom, že je potrebný zvrat v II.dôchodkovom pilieri. Pretože, ako sa píše, ak je zákonom stanovená výška sociálnych odvodov na 18 % z hrubej mzdy zamestnanca, alebo z vymeriavacieho základu podnikateľa – živnostníka, zvyšovanie príspevkovej sadzby zo 4,25 na 4,50% v prospech II.piliera bude znamenať neustále „dotovanie “ súkromného dôchodkového sporenia štátom a celou spoločnosťou, aby nám súkromné a.s. DSS neskrachovali. Znižovanie sociálnych odvodov do Sociálnej poisťovne teda bude pokračovať a nepomôže to ani súkromným sporiteľom, ktorí základný dôchodok budú tak či tak musieť dostávať od štátu – aby hladom nepomreli….

Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda OZ Spolok národohospodárov Slovenska

A za tento text iba ďakujeme,nemusíme byť tak extrémne kritickí my sami

– to bolo pod článkom „Zvrat v druhom pilieri“ od pána B.Tomu:

FIASKO V PENZIÁCH citujeme M.Kováčika:

„Po „kúpe“ dôchodku od súkromnej poisťovne sa relatívne vysoké úspory v sume 9 100 eur premenia na mesačnú penziu len 27 až 31 eur mesačne. Táto suma sa s pribúdajúcimi rokmi nebude nijako valorizovať a každoročný rast cien môže ešte znížiť hodnotu súkromnej penzie. Vložené peniaze dostane dôchodca až po 25 až 28 rokoch života v penzii. Reálne však v závislosti od inflácie ešte neskôr, a to možno až s dovŕšením okrúhlych 100 rokov. Problémom je, že Slováci žijú podstatne kratšie.“