Spolok národohospodárov Slovenska

Francúzska poriadková polícia použila v sobotu slzotvorný plyn proti skupine demonštrantov v Paríži, ktorí sa v rámci tzv. protestov žltých viest pokúsili priblížiť k prezidentskému palácu. Ľudia volali po odvolaní prezidenta Macrona.

Hrôzy v Paríži videl občan v správach TV a tak ich netreba slovne opisovať. Sú jedným z dôkazov, že kapitalizmus zlyhal.

Zlyhal aj v tom hlavnom, v tom, ako ekonomicko-sociálne problémy výroby, distribúcie a akumulácie outputu, teda výstupov z hospodárskeho života,  boli vyriešené v dnešnom fungovaní kapitalizmu. Ale tieto hrôzy sa už objavili aj v Belgicku a Holandsku.

Právom sa teda pýtame: ako funguje ekonomika Európskej Únie?

Veď sú to jej najvyspelejšie krajiny! Tvorcom ekonomickej teórie fungovania kapitalizmu je J. M. Keynes. Svoje dielo napísal v roku 1936. A preto ekonómovia musia predovšetkým preskúmať naše vlastné európske praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov, ku ktorým napr.patrí  aj daň za nákup pohonných látok vo Francúzsku, či krivka rozdelenia príjmov v každej krajine, až potom odporúčať zmeny, nie iba nápravu chýb hospodárskej politiky.

Vedecká ekonomická teória a jej aplikácia v konkrétnych historických podmienkach a ich účinnosť je priamo úmerná spoločenskej schopnosti zosúladiť oboje: teóriu a konkrétne historické podmienky fungovania ekonomík.

To žiada tvorivosť dnešných ekonómov, ktorá je teda  na pleciach ekonómov dneška, ale veru aj politikov EÚ. Ukazuje sa (na príkladoch ako Paríž, Brusel, Amsterdam) potreba obsiahnuť ekonomickou vedeckou teóriou celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického vývoja Európskej Únie.

Máme celý rad slabých miest, otvorených a nevyriešených problémov (umelá mena „bitcoin“, čo s migráciou, ,atď …). Alebo inak povedané, kde končí reťazec chudoby otrok – poddaný – robotník?

Prinajmenšom dnešný úžernícky kapitalizmus musí, ako to vidíme aj na príklade mzdy našich šoférov kamiónov v Nemecku , urobiť podstatný a základný krok na ceste  k utvoreniu

rovnocenných podmienok realizácie  pracovnej sily.
Rovnocennosť spájam predovšetkým s nevyhnutnosťou využívať zdroje rastu  jednotlivých štátov (alebo oblastí) tak, aby ich aktivizácia viedla k ekonomickému rozvoju krajín, oblastí (a nie iba rastu HDP) a súčasne, aby sa výsledky práce ľudí v týchto krajinách rozdeľovali tak, aby sa uspokojili potreby ľudí a nie iba bohatých.

Súčasný vývoj spôsobil nárast rozdielov v peňažných a nepeňažných príjmoch ľudí. Čiže podmienky realizácie pracovnej sily chápem v širokom zmysle ako celý komplex vzťahov, ktoré determinujú  podmienky života členov spoločnosti, či už danej krajiny a či už v celej EÚ.

Tento proces realizácie pracovnej sily sa dnes reguluje tým, že sa rozmiestňuje výroba, napr. u nás v SR, hlavne automobilový priemysel. Za dôležitý predpoklad vysokej účinnosti tejto regulácie  vo viacnárodnom komplexe krajín EÚ považujem rovnocennú účasť národov na jeho uskutočňovaní, na jej vedecky zdôvodnenom regulovaní ekonomického rozvoja krajiny.

Toto nám Európska Únia neponúka!

Dnes sa stretáme s asymetrickým usporiadaním procesov ekonomického rozvoja, jeho regulácie. Hovoria o tom aj umiestňovanie rôznych organizácií a orgánov spojených s Brexitom, či aj rozdeľovanie ekonomických funkcií – vyradenie nášho ministra financií z funkcie ministra financií EÚ, či generálneho tajomníka OSN.

Pre medzinárodný a medzioblastný ekonomický vývoj, a teda koniec koncov ekonomických základov až národnostných otázok v EÚ má dôležitý význam sústava spoločenského a ekonomického riadenia národných ekonomík.

Musíme teda vymedziť model sústavy ekonomiky EÚ.  Vo vzťahu k podmienkam fungovania v rámci EÚ ako základné považujem za potrebné  zmeniť vplyv doterajšieho administratívno-prikazovacieho modelu riadenia ekonomík členských krajín EÚ (napr. už kritizovaná smernica „o zakrivenosti uhoriek“)  s osobitným zreteľom na ekonomiky strednej a východnej Európy, o čom nedávno hovoril aj člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeuré. Aby sme mohli hovoriť o zbližovaní ekonomík v EÚ, o čom práve hovoril Benoit Coeuré, ide hlavne o medzinárodné a medzioblastné zbližovanie a vyrovnávanie  – a tento proces vyžaduje aj nové usporiadanie orgánov ekonomického radenia v EÚ.

Tak sa dá zabezpečiť racionálne ovplyvňovanie vývoja požadovaných oblastných (národných) proporcii v EÚ. Nová sústava riadenia krajín regiónu EÚ musí utvoriť novú sústavu riadenia ekonomík EÚ, ktorá dá priestor pre efektívne vynakladanie živej a zhmotnenej práce, aby sa neopakoval „Paríž, či Brusel a či Amsterdam“. To však je len jeden krok. Reťazec  otrok – poddaný – robotník ukazuje smer k potrebnej zmene kapitalistického vlastníctva, eliminovaniu rozporu medzi prácou a kapitálom. Aj na Slovensku už skončilo heslo neoliberalizmu „ráno som sa zbudil a som bohatý“.

Obchody a reštaurácie na slávnom bulvári Champes-Elysées a v jeho okolí v obave z ďalšej spúšte zabarikádovali svoje výklady a vstupy. Vo Francúzsku bolo nasadených 89-tisíc policajtov a v samotnom Paríži osemtisíc a 12 obrnených transportérov.

Ekonómovia už v roku 1936 zhrbení nad stolom definovali hospodársky ideál.

Politici ho nedokážu zrealizovať. Na čo sú?
Profesor ekonómie  Jaroslav  Husár

prvý raz článok zverejnil 11.12.2018 tesne po sobotných udalostiach vo Francúzsku a dnes

pre Spolok národohospodárov Slovenska