Spolok národohospodárov Slovenska

Profesor Jaroslav Husár neúnavne pracuje a chce podporovať Slovensko a jeho hospodárske postavenie v rámci EÚ pomocou ekonomickej vedy. S jeho súhlasom sem umiestňujeme článok uverejnený 31.1.2019  v tlačených novinách Slovenské slovo, a na webe Slovenské slovo. 

Problém ekonomického vyrovnávania je jedna z najťažších vedeckých oblastí ekonómie.  Ako merať ekonomické vyrovnávanie jednotlivých krajín v rámci EÚ?

Francúzsky ekonóm Thomas Piketty publikoval nedávno dielo Kapitál v 21. storočí a ukázalo sa, že  Piketty vlastne nehovorí nič nové, hoc sa dielo veľmi predávalo. Iste, lebo koniec koncov riešil iba problém zdaňovania kapitálu. To však nie je podstata problémov dnešného kapitalizmu, a hlavne problémov ekonomického vyrovnávania v ekonomickom prostredí EÚ, o ktorom hovorili zdĺhavé procesy prijímania nových členov EÚ, napr. aj SR.

Nadpis úvahy predovšetkým indikuje bázickú otázku, či EÚ vôbec vie merať ekonomické vyrovnávanie.

Slovensko to zisťovalo pri svojom vstupe do EÚ. Hovorili o tom  nielen diskusie v europarlamente, ale hlavne otázky, ktoré naša vláda musela zodpovedať na tisíckach strán materiálov, a pod vedením predstaviteľa EÚ. Ukazovatele a nástroje, o ktoré sa zaujímali, nemohli spoľahlivo merať ekonomickú úroveň národnopolitických oblastí rôznych vstupujúcich krajín.

Dokazuje to aj v súčasnosti priam zdomácnený spôsob, ktorý sa opiera o málo výpovedný ukazovateľ HDP. Tým sa iste nedá merať ekonomický vývin (rozvoj) Slovenska v rámci EÚ,  v rámci jeho vyrovnávania sa na úroveň zakladajúcich krajín EÚ. Teda EÚ sa spoľahla na viac či menej čiastkový ukazovateľ, ktorý neumožňoval a neumožňuje komplexne vyjadriť celkovú ekonomickú úroveň Slovenska, vrátene jeho geografických daností. Hlavne výrobný potenciál Slovenska, ktorý v tom čase reprezentovalo stovky priemyselných podnikov a stovky poľnohospodárskych podnikov s ich kapitálom. Ani ekonomická teória uznávaná vtedajšími členskými krajinami, ba ani prax týchto krajín neodvodila spoľahlivé kritériá merania ekonomickej úrovne. Maastrichtské kritériá boli iba čiastkové, ktoré charakterizujú jednotlivé stránky ani nie výrobného procesu a tým menej reprodukčného procesu ekonomiky. Ich štatistická prax, ak si čitateľ spomenie, posudzovala krajiny pomocou temp rastu a rozboru rôznych podielov prijímaných krajín na celku EÚ. Totiž percento rastu je skresľujúci ukazovateľ. Ak máme 10 km diaľnic a zvýšime ich o 100 percent, budeme mať 20 km. Ak však máme 100 km diaľnic a pribudne iba desať percent, budeme mať 110 km. Takéto porovnávanie neumožňuje všestranne sledovať vývoj ekonomiky (robilo sa to cez HDP) a tým menej sledovať proces ekonomického vyrovnávania, o ktorom nám hovorili a porovnávali predstavitelia EÚ

Piateho septembra 2001 schválil Európsky parlament rezolúciu o pokroku SR v príprave na členstvo v EÚ. Dokument, ktorého autorom bol holandský poslanec Jan Marinus Wiersma, vítal dosiahnutý pokrok, upozorňoval však na „nedostatky“. Videl ich v oblastiach finančnej kontroly, poľnohospodárstva, životného prostredia, spravodlivosti a vnútra. Je to ako keby pilot hlásil, že letím veľmi vysoko a je tu veľmi zima. Informácia by bola iná, ak by zahlásil, že letím vo výške 8500m. Mám list z Ministerstva poľnohospodárstva Francie z 18/6/1979, kde žiadajú práce 4 výskumníkov Výskumného ústavu závlahového hospodárstva (VÚZH) a optimalizačný model, ktorý vyvinul náš riešiteľský kolektív. Neverili, že na poloprevádzkových pokusoch v Lehniciach dosahujeme úrodu pšenice 8 t.h^-1. Aj Nemci si to prišli overiť. Francúzom sme model dali aj v štítkovej podobe.

Priamo z toho modelu plynie, že ekonomické vyrovnávanie sa musí oprieť o systém ukazovateľov. Totiž spomenutý ukazovateľ HDP umožňuje posúdiť dynamiku vývoja z hľadiska východiskovej základne. Neumožňuje „vidieť“ ekonomickú podstatu fungovania ekonomiky, výkonnosť jej ekonomického stroja, ktoré charakterizujú jej odvetvia a blahobyt ľudí.

Už pred 55 rokmi sme na Slovensku vyčíslovali stupeň ekonomického rozvoja a to na báze usporiadanej množiny fyzických ukazovateľov produkcie podľa odvetví, napr. koľko tisíc nákladných áut sa vyrobilo, koľko miliónov párov obuvi sa vyrobilo, koľko tisíc pánskych oblekov sa vyrobilo, koľko bytov sa postavilo, koľko ton paradajok sa vypestovalo, či koľko tisíc ton hnedého uhlia sa vyťažilo. To nehovorilo iba o produkcii, to hovorilo aj o kvalifikácii pracovnej sily. Teda išlo v tom čase o hlavné atribúty ekonomického vyrovnávania Slovenska a českých zemí, či aj medzioblastného vyrovnávania v ČSSR. Využili sme nielen nástroje merania ekonomického vyrovnávania ale aj vedecké metódy stanovenia stupňa ekonomického rozvoja regiónu, či okresu či republiky. Československo bolo vnímané ako najvyvinutejšie priemyselná krajina v tom čase. Opreli sme sa o vedecké práce riešiace matematické metódy komparácie ekonomického rozvoja skonštruované na Vysokej škole ekonomickej a na Výskumnom ústave oblastného plánovania.

Aké atribúty ponúkla EÚ? Neponúkala, lebo nemala.

Sledujúc politické a hospodárske orgány EÚ od vstupu Slovenska do EÚ, musím konštatovať, že všetky spomenuté známe poznatky ekonomických vied sa v ekonomickej politike EÚ ešte doposiaľ neprejavili. Avšak slovenskí ekonómovia to právom očakávali.

Veď historicky je známe, že už v roku 1960 sa konala svetová konferencia ekonómov „O prekonávaní zaostalosti juhu“ v Neapoli. Boli tam slovenskí ekonómovia a prezentovali svoje výsledky výskumu. Ba  už v roku 1965 nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu G. Myrdal, výkonný riaditeľ EHK v Ženeve a autor diela Ekonomická teória a nerozvinuté regióny (1957) inicioval program Komparácia krajín regiónu EHK plus USA, Japonska a Kanady na báze input/output analýzy. V roku 1969 som mal na starosti input/output tabuľku Belgicka, v ktorej som našiel viac ako 50 chýb! Nevedel som to pochopiť, lebo systém je „samokontrolný“. Moje práce z EHK mám zviazané, čitateľ si tvrdenie môže overiť.

Prečo EÚ nebuduje a neriadi  členské krajiny EÚ na vedeckej báze? Veď Eurostat požaduje konštrukciu input/output tabuliek povinne pre všetky krajiny EÚ! Užívateľ, teda aj predstavitelia EÚ, však svojou kvalifikáciou musí byť pripravený na apercepciu, vnímanie a osvojenie si informácií v tomto modeli. A na ich báze rozhodovať.

Riešenie, ako som povedal, východiskových teoretických a teoreticko-metodologických problémov ekonomických základov viacnárodných otázok EÚ už umožňovalo použiť dosiahnuté výsledky slovenských ekonómov pri riadení a skúmaní už aj doterajšieho medzioblastného a medzinárodného vývoja v EÚ a riešiť problém ekonomického vyrovnávania exaktne. Išlo a ide EÚ o ekonomické vyrovnávanie hospodárskeho komplexu krajín EÚ?

Iste sa dalo oprieť o bohaté skúsenosti slovenských ekonómov a nie tápať a tvrdiť, že sme mali problémy v poľnohospodárstve. Iste by sa žiadala skôr sústava mier medzioblastného ekonomického vyrovnávania a ekonomického vývoja vôbec. Musí to byť taká sústava mier, ktorá umožní zachytiť realizáciu národohospodárskeho hľadiska aj sociálneho hľadiska (viď náš neustály problém s Rómami, problém Nemcov s Turkami atď., atď.) i vzťahy medzi nimi, t. j. do akej miery sa realizácia sociálneho hľadiska zakladá na zohľadnení  a pôsobení ekonomického hľadiska, aj zamestnaním Rómov.

 Pre národnostné vzťahy EÚ znamená daná situácia ešte jedno nebezpečenstvo.

Neumožňuje vecne ukázať národom EÚ opodstatnenosť plánovaných (rozdeľovanie eurofondov) a realizovaných medzioblastných (štátnych) proporcií rozvoja, resp. plánovaných jednotlivých akcií v krajinách danej oblasti, teda EÚ. Nevidíme celkový, komplexný  vývoj oblastí, či štátov. Môžu nastať iba neefektívne akcie (korupcia), oslabuje sa účinnosť celkového ekonomického vývoja, ekonomického vyrovnávania.

Tým sa uvoľňuje priestor pre subjektivizmus v hodnotení hospodárskej politiky EÚ, pre „teórie“ o doplácaní, či nedostatočnom rozvíjaní iných štátov, či národnopolitických oblastí (napríklad Španielsko a Katalánsko). Problémy tutláme, tabuizujeme. Obsahové korekcie ekonomického fungovania ekonomík EÚ sa strácajú, ba vlastne nie sú. Krajiny utešujeme, že získajú nejakú funkciu v štruktúre orgánov krajín EÚ, napríklad najlepší minister financií, čo ponúkli Slovensku. A pritom aj RTVS aj internetové noviny oznámili, že dnes je SR v rebríčku korupcie najnižšie od roku 2013.  Prečo?

Kto to má riešiť?

Predstavitelia EÚ zabudli, že Spojené kráľovstvo podpísalo Maastrichtskú zmluvu iba po tom, čo jej bolo dané právo “to opt out“,  teda odísť. Píše o tom prof. Gärtner vo svojom diele A Primer in European Macroeconomics na s. 227. A EÚ na to nebola pripravená? Pozrite koľko bolo zbytočných ciest do Bruselu! Asi aj Anglicko videlo problémy vyrovnávania.

So súhlasom prof.J.Husára prevzaté z webstr. Slovenské Slovo z článku z 31.januára 2019

Otvárať diskusiu v tejto téme je náročné a neradi by sme tu čítali iné príspevky ako tie, ktoré by pomohli obrátiť pozornosť slovenských občanov na problém dnes takmer 15-ročného vývoja ekonomiky SR – či sme sa ozaj vyrovnali s ekonomikou pôvodných členských krajín EÚ, prečo áno a prečo si myslíte že nie. S úctou ďakuje Spolok národohospodárov Slovenska.