Spolok národohospodárov Slovenska

Ak by sa ma vnúčik opýtal, koľko teda tých republík už Slovensko malo, uviedol by ma do obrovských rozpakov…Naozaj nechápem, že človek narodený ako Slovák, ktorého materinským jazykom je slovenčina, nadobudne od školských liet taký neskutočný zmätok v hlave, akým je otázka slovenskej štátnosti…a že čím viac dospieva, tým viac „sa musí“ prikloniť k jednému z politických svetonázorov, aby vôbec dokázal tú svoju domovinu chápať…

Nie, nebudem tu robiť odpočet samostatných Slovenských republík, ani výklad, ktorý z politických svetonázorov ktorú republiku uznáva: je to nedôstojné a hanbím sa za to, že my Slováci v tomto nemáme jasno. Popierame svoje dejiny, to nám nevadí? Darmo sa potom požaduje, aby boli občania Slovenskej republiky vlastenci, aby patrioticky spievali hymnu a aby boli hrdí na svoju históriu…lebo im v tom bráni svetonázor, ktorý nadobudli. A pikantné na tom je, že väčšinou sa nám do toho miešajú „neslováci“, teda iné národy a národnosti, ktoré nás poučujú, koľko máme vlastne republík …

V roku 2019 som mal tú česť robiť relácie o histórii Slovákov a nášho územia i národa s človekom skutočne povolaným, odborníkom, historikom a bývalým ministrom školstva profesorom Matúšom Kučerom. Deväť relácií po dve hodiny. Nech sa páči, počúvajte na Slobodnom vysielači Banská Bystrica relácie „Knieža Matúš rozpráva“ I. – IX.

Keď som mu položil tú otázku, koľko že republík teda prežilo samostatné Slovensko, vo svojich 87 rokoch sa tak srdečne rozosmial, že som sa až oň bál…

„Vieš, podstatné na tom je, že my, Slováci, sme tu na území okolo Dunaja až Tatier neustále, teda kontinuálne, – dlho…nezáleží na počte štátov, ktoré sme vytvorili a v ktorých sme žili. Vo všetkých sme tvorili spoločenstvo, ktoré je zdokladovateľné a znamená, že sme tu v Európe doma – na rozdiel od mnohých iných sťahovaných národov…“…a má pravdu: Ak nie je dokázaný opak, potom to znamená, že sme obývali ako kmene Slovanov, vtedy ešte a dodnes presne neidentifikovateľné (hm, nemali občiansky preukaz, ani rodné číslo, ba ani čipovú ID kartu…úsmev :)) toto naše územie „od nepamäti“.  A vždy sme boli pohostinní k prichádzajúcim, akosi sme sa „potisli“, alebo sme prehrali obranný zápas a „museli sme sa potisnúť“. Vraj sme rovanko starí, hovorí pán profesor, ako Baskovia. No ale Baskov považujú za keltských potomkov. A pán profesor dodáva – a my sme mali šťastie, že sme si v dejinách dokázali aj štátne útvary vybojovať, zorganizovať.  Rimania si radšej na hraniciach nášho územia zhotovili „Limes Romanus“, aj keď hravo prenikali, až toť k Trenčianskej skale pri Váhu. Vojvoda Belizar si nás najal, keď Východorímska Ríša – KONŠTANTINOPOL –  bojovala až pri Benátkach takmer v srdci Západorímskej Ríše. A to už bolo okolo roku 520 n.l. a ak sme dokázali postaviť vojsko o sile tri tisíc jazdcov a šesť tisíc pešiakov, tu už museli byť dve-tri generácie, ktoré sa tak dokázali organizovať. Áno, vtedy sme na znak odvahy a bojovnosti dostali znak – tri vŕšky a dvojkríž na ňom , a bojovníci – Slovania z okolia Dunaja, ho mali z výpletu a koží na štítoch, preto sa nezachoval. Asi tak vyumelkovaný a vydizajnovaný ako súčasný štátna znak nebol, no ale základná grafika už vtedy bola. Inak by sa bojovníci v ľútom boji neboli rozoznávali…Oficiálna veda hovorí „o príchode Slovanov okolo 560 n.l.“, nuž ale práve sme sa dozvedeli, že istá časť slovanských kmeňov tu už musela žiť už tie dve-tri generácie, ak v roku 520 boli najatí Byzantskou Ríšou a postavili také vojsko…

Kvôli príšelcom Avarom sme sa dokázali zorganizovať a zvíťaziť – to bolo počas Samovej ríše. Museli sme byť vynikajúci gazdovia a hospodári, že postupne vznikali Moravské a Nitrianske kniežatstvá a že Veľká Morava, kráľovstvo prvého zo slovenských feudálov, kráľa Svätopluka,  trvalo do roka 907 n.l. Bojovali sme s Franskou Ríšou a okrem nás tu ešte bola Bulharská Ríša, nič viac – a keď prišli maďarské kmene, pomohli sme im pred vyhynutím. .. ich pastiersky kočovný spôsob života sa na našom území neujal a ak by sa nenaučili od Slovanov hospodáriť, ak by sme ich nezachránili pred hladom a mrazom,  boli by vymreli. Zachránili sme ich v 9.storočí pred vymretím…V tom období sa však Veľkomoravská Ríša sama rozložila. My už dnes vieme prečo – vnútorné rozbroje, osobné ambície potomkov Svätopluka, priveľké územie a vonkajšie tlaky a intrigy – a ako to pripomína dnešok, však?

Uhorské kráľovstvo tvorili spočiatku územia slovanských kniežatstiev – Hont, Poznan, okolie Nitry, Bratislavy, Ostrihomu, a kráľovstvo prevzalo celú správnu a administratívnu územnú organizovanosť pôvodne Veľkomoravskej ríše– až dolu po Sedmohradsko a po Blatenské bývalé Koceľovo kniežatstvo. A bolo načim sa brániť: Tatárske mongolské hordy 1240 – 1242, Osmanská ríša až po slovenské hrady – kapitanáty, keď bola Bratislava kráľovským korunovačným mestom – hlavným mestom Uhorska. Do polovice 19.storočia, ak by nenastal ten silný maďarizačný útlak, stále sme boli silným hospodárskym spoločenstvom, na úrovni tej doby – teda feudálneho spoločenstva.

Rok 1918 bol dôležitý, aby Slováci ako národ nezanikli. Vznikla Republika Československá a M.R.Štefánik má na tom zásluhu.  Bez toho sa mohlo stať, že ako národ zanikneme. Opäť sledujme, že národ nemá povinnosť prežiť. Kde sú Lužickí Srbi? Ako skončili Baskovia? Ako Katalánci? Ešte v januári 1919 sa bojovalo o Bratislavu, staré slovanské sídlo „Brezalauspurc“ (Prešporok, áno…), ktoré až o storočia neskôr bolo osídľované nemeckým a maďarským obyvateľstvom. Ešte stále mnohí hovoria, že to sme neboli samostatní. Ako to? Veď sme zažívali územné intervencie, tzv.Malá vojna až po Prešov a Spišskú Novú Ves, ťažko sa ujímala hranica na juhu na Dunaji. Ale boli sme zachránení a Slovensko aspoň ako územie malo hranicu, malo svoj jazyk, …Po rozbití Československa fašistickou Treťou Ríšou 1938 sme vraj boli „konečne“samostatní. Po tisícročí. Uznajme to – územná samostatnosť bola, aj keď juh oklieštený Horthyovským Maďarskom a ľavý breh Váhu okupovaný úplne Reichom… avšak  Slovenský štát  mal vynikajúcich národohospodárov, P.Zaťku, I.Karvaša, dokonca ministra hospodárstva P.Medrického, ktorý ako šéf hospodárskeho komitétu  bol medzi dvomi mlynskými kameňmi – národohospodármi a ríšskou správou. Do roku 1942 ešte ako tak, potom sa naplno ukázalo, akou sme najmä hospodárskou kolóniou pre Hitlera.

A od jari 1945 prišli Benešove dekréty a obnova Republiky Československej. Rýchlo sa zabudlo na prísľuby z Košického vládneho programu 5.apríla 1945, kde malo byť Slovensko samostatné v rámci Česskoslovenska. Komunistov ako buržoáznych nacionalistov súdili a popravovali vlastní – internacionalisti. Nikde nevidím v Bratislave sochu ministra zahraničných vecí ČSR Slováka Vlada Clementisa. (Keď už chcela pani Čaputová niekoho z minulosti k novému roku 2020 vyznamenať im memoriam, asi nebola na hodinách dejepisu pozorná a nevie, kto je Clementis pre Slovákov…)

Aj doktor práv Gustáv Husák bol odsúdený a väznený ako „buržoázny nacionalista“. Ale on dotiahol Slovensko k 1.januáru 1969, keď podľa Ústavy ČSSR prijatej Národním Shromážděním ČSSR dňa 27.10.1968 (Zák. 143/1968 Zb.) presadil v právnom systéme ČSSR federatívne usporiadanie na územnú Slovenskú socialistickú republiku a Českú socialistickú republiku a presadil, že Bratislava sa stala hlavným mestom SSR od 1.januára 1969 a začala sa tvorba Vlády SSR, ministerstiev ako správnych orgánov štátnej moci a vytvorila sa Slovenská národná rada ako zákonodárny zbor. Dovtedy tu bolo iba Poverenictvo namiesto vlády a Sbor poverenikov, zákony sa tvorili a rozhodovali v Prahe. Napriek kritike ( napr. Jozef Žatkuliak: „Federalizácia štátu mohla zohrať totiž svoju rolu v tom, aby svojou demokratickou skutkovou podstatou smerovala k prekonaniu sovietskeho modelu centralistického usporiadania štátu a stať sa východiskom k federalizácii komunistickej strany.“) potvrdzujem, že hospodársky dr.Husák dokázal nemožné:

Roky úspešného rastu ekonomiky Slovenska

Slovenské republikové ministerstvá vo svojej právomoci prevzali riadenie slovenského priemyslu, poľnohospodárstva, obchodu, častí financií…slovenské školstvo zaznamenalo rozvoj. Bez podrobností to potvrdzujem ako „svedok doby“  – vyštudoval som VŠE v Bratislave, na Obchodnej fakulte smer ekonomika a riadenie zahraničného obchodu a pracoval som v slovenských podnikoch zahraničného obchodu (dovtedy nemožné!): PZO Technopol, DPZO Intercoop, PZO Kerametal, mal som na výber PZO Drevounia, PZO Petrimex, PZO Martimex, PZO Omnia, odrazu sme vyvážali slovenské tovary z výrobno-hospodárskych jednotiek VHJ ZŤS Martin ( Závody ťažkého strojárstva) a ďalšie a ďalšie podniky. Mama pracovala v samostatnom podniku Dom Módy Dunaj, ale boli tu i obchodné domy PRIOR Bratislava – sieť riadená po celom Československu z Bratislavy, OTEX Bratislava, takisto. Otec odčlenil VHJ Hydinársky priemysel od českého Drůběžářskeho průmyslu, exportoval som cez filiálku Koospolu PZO Praha z Bratislavy hydinu zo Slovenska a zarábal doláre i marky. Celý slovenský spotrebný a potravinársky priemysel bol samostatne riadený na Slovensku, takisto napríklad vznikla po bojoch VHJ Spotrebná elektronika so sídlom Bratislava pre viacero koncernových podnikov (aj Tesla Litovel -gamofony, aj Tesla Holešovice – svetidlá, žiarovky, aj Tesla Příšovice – magnetofóny, Baterie Slaný, samozrejme Tesla Orava, Tesla Bratislava – rádiá, aj tranzistorové,  aj keď to riadilo Ministerstvo FMEP).

Preto je mi ťažké uveriť „novým vykladačom dejín“, že po 1.1.1993 „sme začínali odznova“.

Od 1.4.1990 podľa ústavy to bola premenovaná SSR znova na Slovenskú republiku (vypadlo z názvu slovo „socialistická“), teda už tu vtedy tu boli Vláda SR i Slovenská národná rada,. Ale  Václav Klaus i federálna vláda spôsobom riadenia a privatizácie trvalo poškodzovali slovenskú ekonomiku. Dokonca oveľa viac škodili národnému hospodárstvu Slovenska ako do roku 1989. Snaha V.Mečiara o osamostatnenie sa ako Slovenská republika je skôr dejinným zavŕšením samostatnosti a dospelosti slovenského národa…a uznali nás vo svete: v 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. Aj v ďalších mesiacoch roku 1993 sa SR stávala členom významných inštitúcií a organizácií: od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA), ďalej Rady Európy (RE) a ďalších….zdalo sa že je lepšie

…a odrazu sme sa ocitli v Európskej Únii po 2004, vo vojenskom pakte NATO a dňa 1.1.2009 sme zrušili vlastnú mladú menu, korunu slovenskú a prijali sme Euro – vstúpili sme do Eurozóny, mnohí s nádejami, že sa veľmi rýchlo vyrovná nielen hladina cien, ale aj príjmov, miezd, dôchodkov, sociálnych dávok.

Sklamali sme sa – v priebehu 11 rokov som pochopil, že niekto bral našu „integráciu“ do Eurozóny inak – stali sme sa hospodárskou kolóniou – a nielen Európy – a strácame už legislatívnu zvrchovanosť v mladej republike.