Spolok národohospodárov Slovenska

Potreba moderných ekonomických vzťahov EÚ

Aké sú dnes? Skôr ich EÚ nevie definovať, rieši Brexit a migráciu. Adept na poslanca do europarlamentu odpovedal na otázku čo by si želal pre budúcnosť Európskej únie a povedal: „Menej Bruselu, viac zdravého rozumu“. Občania to čítajú na bilboardoch. Vyjadril tým nesúhlas s tým, čo sa deje v EÚ.

Problém ekonomických vzťahov v EÚ si žiada starostlivejšiu odbornejšiu analýzu. Únia nevie čo chce, nevie čím chce byť, a ani sa tým nechce zaoberať!

V takom prípade žiadna rada, žiadny návrh nemôže byť dobrý. Avšak, pokúsim sa. Vnútorné vzťahy v EÚ sú v podstate koristnícke. Bohaté štáty si stratu kolónií čiastočne vykompenzovali prijatím do Únie krajín strednej a východnej Európy a nepristúpia na žiadne pravidlá, ktoré by ich obmedzovali. Preto sa neuskutočnila pred dvomi rokmi Junckersom navrhovaná diskusia o ďalšom smerovaní po odchode VB z Únie. Dnes sa už ozývajú aj poslanci (nie je to neskoro?).

Treba sa teda zamyslieť nad novými ekonomickými vzťahmi. V Európskej Únii sa totiž (žiaľ) uplatňuje ekonomická teória protekcionizmu. Hovorí o tom veľa faktov. Stačí jeden:  nedali nám liekovú agentúru. Ale protekcionizmus odsudzoval už Karol  Marx. Dnes je veľa ekonómov, ktorí ho odsúdili…

Ekonomická veda má hlboké poznatky o teórii komparatívnych výhod. Iba krátko.

Jej podstata je, že krajina môže zvýšiť svoju životnú úroveň a reálny príjem práve tým, že sa špecializuje na výrobu tých produktov, ktoré dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce a aj s najnižšími nákladmi. Práve s týmito produktmi pôjde krajina do zahranično-obchodných vzťahov s inými krajinami, aby od nich získala tovary a služby, ktoré sú pre ňu výhodnejšie ak ich dováža ako by ich mala doma vyrábať. Rešpektuje to Európska Únia?

Slovenská republika má veľké problémy aj s tzv. stupňom otvorenosti ekonomiky. Ide o podiel zahraničného obchodu (dovozu alebo vývozu) na celkovom hrubom domácom produkte ( HDP).. Oba podiely za SR sú vysoké; napr. podiel dovozu činí 91,3% z HDP. Ale spoliehať sa iba na túto hodnotu, výpovednú hodnotu tohto ukazovateľa makroekonomiky, je klamlivé. Uvediem iba údaje za poľnohospodárstvo za deväť mesiacov v roku 2018: saldo zahraničného obchodu bolo – 1648,1 mil. eur, a z toho potraviny, nápoje a tabak mali saldo mínus 947,3 mil. eur. Kde je naše poľnohospodárstvo? Využívame optimálne ako faktor výroby pôdu?

Čitateľ iste vie, že EÚ prišla na prvý pohľad s pekným, ba lákavým heslom (teóriou) – voľný pohyb práce, pôdy a kapitálu. Západným krajinám to padlo vhod. Ide o paradox:

Protekcionizmus a liberalizmus v medzinárodnom obchode!

Poviem iba jadro problému: protekcionizmus  je cestou na ochranu vlastnej ekonomiky a jej záujmov. Liberalizmus zasa znamená odstránenie obmedzení určitého alebo celého dovozu. Ale v záujme koho? V súčasnom období platí zásada, že krajiny zapojené do rôznych foriem integračných zoskupení majú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov a k protekcionizmu vo vzťahu k tretím krajinám. Pre najvyspelejšie krajiny sveta je typická obchodná politika v oblasti exportu, ktorá vnucuje liberalizačné snahy, t.j. jej zmyslom je podporiť domácich výrobcov (svojich), ale v oblasti dovozu sa prijímajú najrôznejšie protekcionárske opatrenia na ochranu vlastných výrobcov (napr. Nemecko a plyn).

Určujúcim trendom v súčasnom obchode, dnes, je liberalizácia medzinárodných ekonomických vzťahov. Treba však upozorniť aj na ďalší ekonomický problém, na ktorý sa v EÚ zabúda, ale ekonómovia ho dobre poznajú a definujú.

Ekonomická interdependencia. Oblasť, ktorá zaujala nositeľa Nobelovej ceny W. W. Leontieva, ktorý ukázal,  aký význam má interdependencia odvetví akejkoľvek ekonomiky. Dokázal, že monokultúra a monoodvetvia neumožňujú optimálne využiť pôdu, prácu a kapitál ekonomiky. Dnes  však interdependencia = závislosť medzi jednotlivými ekonomikami, kde jednostranné opatrenia a zmeny v medzinárodnom postavení určitej krajiny ovplyvňujú postavenie ostatných a naopak. Ide nielen o podniky, ich riadenie, ale aj o postavenie ekonomík.

Prečo by generálny riaditeľ (CEO) vo Volkswagene v Bratislave nemohol byť Slovák?

Zvlášť hlbokú ekonomickú analýzu si zaslúži medzinárodný intervencionizmus, zasahovanie jedného štátu do vnútorných záležitostí iného štátu, viď napr. Ukrajina, Grécko, Španielsko, Venezuela.. . To sú dnes ozaj vážne otázky pre ekonómov, ale hlavne pre Brusel, Európsku Komisiu  a Európsku Radu. EÚ je mnohonárodná a mnohonárodnostná.

Mnohonárodná a mnohonárodnostná EÚ musí predovšetkým riešiť to, čo potrebujú národy jej krajín. EÚ, ako sa ukazuje, nedokáže totiž preklenúť hlavné zápory, spočívajúce v potrebe rozpracovať ucelenú teóriu súčasného ekonomického riešenia národných a národnostných otázok dnešných kapitalistických podmienok členských krajín. Ekonóm T. Piketty ponúkol riešenie, ktoré spočíva v zdaňovaní bohatstva. Aj diskusie ekonómov USA navrhujú zdaňovať bohatstvo. To však iba zastiera reálne problémy ekonomík EÚ. Domnievam sa, že riešenie je náročnejšie, riešiť treba vlastníctvo.

Ekonómovia EÚ musia vyriešiť veľa závažných problémov, ako to indikuje už nadpis mojej úvahy. Súčasná „ekonomická budova“ Európskej Únie má tri hlavné, navzájom nadväzujúce a podmieňujúce sa súčasti:

a) úloha ekonomických hľadísk v sústave hľadísk determinujúcich národné a národnostné vzťahy v EÚ(naši vodiči boli potrestaní preto, že majú nízku mzdu),

b) metodické a obsahové otázky porovnávania medzinárodného a medzioblastného ekonomického vývoja viacerých dnešných národnopolitických oblastí 

c) rozpracovanie sústavy ekonomickéhoriadenia, osobitne vplyv riadenia národných hospodárstiev (ich orgánov) na medzinárodný a medzioblastný vývoj v EÚ, moderné ekonomické vzťahy.

Negovanie tejto pravdy – nech už je dôvod akýkoľvek – od nedocenenia, či bagatelizovania problému, môže mať vážne dôsledky pre celú sféru až spoločenských vzťahov EÚ, ekonomické vzťahy nevynímajúc.

Chýbajú hlavné, podstatné, základné, charakteristiky medzinárodného a medzioblastného ekonomického vyrovnávania

Omieľaný ukazovateľ HDP, to je totiž peňažné vyjadrenie stavu ekonomiky a tým bezobsažné vyjadrenie fungovania ekonomiky (ekonomík).

Komplexnosť riešenia viacnárodných a medzioblastných ekonomických problémov zostáva mimo zorného poľa skúmania ekonómov EÚ; my potrebujeme definovanie objektívnej miery stupňa ekonomického rozvoja. Čiže, treba zabezpečiť adekvátne podmienky realizácie pracovnej sily celej dnešnej spoločnosti EÚ. Musíme zabezpečiť taký vývoj, ktorý je spojený s likvidáciou zaostalosti príslušných krajín (oblastí), či ekonomický vývoj súvisí so zmenšovaním rozdielov vyjadrených jednoznačnou mierou, a do akej miery sa vytvárajú podmienky pre zmenšovanie rozdielov aj z pohľadu obsadzovania významných ekonomických pozícií. Doterajšie skúsenosti skôr ukazujú, že riešenie problémov EÚ sa realizuje prostredníctvom asymetrického usporiadania a riadenia či už výroby a či distribúcie outputu (výstupu) ekonomík EÚ.

Napríklad veľmi konkrétne:

Transport plynu z Ruska obíde SR a Nemecko bude obchodovať vlastne inou cestou. Kde sú nimi presadzované sankcie voči Rusku?

V tomto duchu má však veľký význam aj vymedzenie sústavy riadenia ekonomík krajín EÚ, vyššie spomenutých jej orgánov. Myslím hlavne na zmenu doterajšieho modelu riadenia, ktorý sa mi javí ako administratívno-prikazovací (monopol reťazcov; zákon o osobitnom odvode schválený vládou SR Brusel pozastavil), a to aspoň z hľadiska SR. Z tohto pohľadu je dôležitý aj vývoj a usporiadanie orgánov riadenia v EÚ a to vzhľadom na existenciu vlády SR, ale samozrejme aj vlád jednotlivých krajín EÚ, čo zabezpečí moderné ekonomické vzťahy. Pred voľbami do parlamentu EÚ treba na to pamätať. Tým sa otvorí priestor pre efektívne vynakladanie živej a zhmotnenej práce, čo je zásadný problém ekonomiky EÚ a aj podstata ekonomických vzťahov. To čaká budúci Europarlament.

Tak ako je Spoločnosť D4R7, ktorá realizuje výstavu ochvatu okolo Bratislavy zodpovedná, že stavia v súlade s relevantnými štandardmi a podľa všetkých predpisov, tak musí zodpovedať ER a EK, že „ekonomická budova“  EÚ je budovaná v súlade s ekonomickou teóriou. Treba optimálne využiť zdroje každej krajiny. Nesmieme mať pocit, že nám niekto ukradol pôdu a dal ju pod továrne, alebo že obsial pôdu repkou, alebo, že zarába na našej vode, ktorú nám predáva.

To nie sú moderné ekonomické vzťahy. Netutlajme pravdu.

Profesor ekonómie Jaroslav Husár

https://www.slovenskeslovo.sk/ekonomika/1927-potreba-modernych-ekonomickych-vztahov-eu
Článok pôvodne vyšiel v Slovenskom Slove 25.4.2019

a so súhlasom autora ho preberá s upraveným názvom do blogu Klub národohospodárov Slovenska