Spolok národohospodárov Slovenska

21.januára sa v Národnej rade SR má „rozlúsknuť“ osud nášho slovenského zlata. „Experti z finančníctva“ ho už premenovali na investičné zlato , ale stále je to materiálny drahocenný poklad slovenského národa. Alebo sme už uzákonili, že zlato je len komodita, ktorú predáme a nakúpime ako pečivo v hypermarkete?

Tak po prvé:

práve v zlomovom roku 2020 sa všetky národy zásobujú „na horšie časy“ zlatom. Niektoré štáty nakupujú, niektoré ako Poľsko si ticho už svoje zlato z Británie ( sto ton osmymi lietadlami ) potichu doviezlo, ceny zlata „letia hore“ (podľa ekonomického geológa M.Trégera tu v blogoch Pravdy cena zlata stúpla na 1.560 USD/tzv.trójsku uncu a 31,7 tony nášho zlata má teda dnes cenu približne 1 miliardu 550 miliónov USD). Niektorí tvrdia, „nechajme ho tam v Londýne, veď za desať rokov „nám“ zarobilo 50 miliónov USD!“.

Po druhé:

Ale práve národohospodári, ktorí vedia, že zlato je predovšetkým brané ako poklad a nie „obehový kapitál“ a slúži ako zábezpeka keď „padajú“ všetky ostatné hodnoty, trvajú na návrate zlata domov na Slovensko.

Bolo popísaných už veľa článkov s argumentmi „pre a proti“. Jeden popísaný nebol:

ZLATO JE AJ SYMBOL!

Po Mníchovskej zrade Západných mocností a pri okupácii prvej RČS sa čs. zlato ako symbol a vtedajšia hodnota meny – áno, bolo to menové zlato – v tichosti presunuli do Londýna. Prečkalo tam vojnu. Po vojne a kvôli znárodneniu bankovníctva a priemyslu Benešovými dekrétmi v 10/1945 si Západ „ponechal“ čs. menové zlato ako kompenzáciu za znárodnené majetky, aj keď bolo jasné, o čo išlo…a po roku 1948 to už bol „trest“ za odklon od Západu a embargo voči ČSR, ktorá neprijala tzv.Marshallov plán pomoci. Po rozdelení na ČR a SR sme dlho museli bojovať o podiel na zlate za Slovenskú republiku – a opäť symbolicky i po rozdelení zlatého pokladu sme obdržali na znak ukončenia majetkových a menových  vyrovnaní medzi SR a ČR v roku 2000 zadržiavaných 4,1 tony zlata z ČR (dohoda premiérov Zemana a Dzurindu) čo sa symbolicky udialo odovzdaním jednej zlatej tehly do rúk Dzurindu. Mimochodom, to menové zlato v Bank of England tam stále celý čas bolo a je i dnes, len časť čo patrila ČR si už ČR rozpredala a SR už „menové zlato“ takzvane nepotrebuje, lebo nemáme vlastnú menu – Slovenskú korunu.

A tak tento symbol bohatstva národa, ktorý mimochodom na Slovensku bol aj vydolovaný a spracovaný, máme  v histórii ťažbu a spracovanie zlata, dnes „cifršpióni“ považujú za komoditu, ktorú je možno považovať za zábezpeku pre pôžičky štátu, za tovar na predaj a pre nich – keďže nie sú národne a vlastenecky orientovaní – je to „položka“…

Ale zlato bolo a zostáva hlavne pre ľud symbolom a je spojené s emóciami a s vysokým citom pre spolupatričnosť – zbierky zlata sa robili v časoch ohrozenia národa i v časoch nadšeného vlastenectva.

Takže – o čom to vlastne chce parlament rozhodovať?

To zlato malo byť už dávno tajne a potichu vrátené a umiestnené DOMA, na Slovensku…  

Ak by som bol poslancom, hlasoval by som za okamžitý návrat slovenského zlata na Slovensko

Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska